V stredu 13.júla sa nad Popradskou kotlinou tiahol zvláštny oblak. Na horách fúkal pomerne silný vietor, čo bolo viditeľné aj na pohybe okolitej kopovitej oblačnosti, avšak tento oblak stál bez pohybu na svojom mieste. A práve táto zvláštnosť poukazuje na príčinu jeho vzniku. Bol to oblak typu Altocumulus lenticularis (Ac len).

Na Lomnickom štíte a Chopku fúkal vietor zo smeru 320° (severozápad) rýchlosťami medzi 15 až 25 m/s.

V čase poludnia pracovisko Slovenského meteorologického ústavu v Gánovciach pri Poprade vykonáva aerologické merania priebehu tlaku, teploty a vlhkosti vzduchu s výškou, spolu s profilom smeru a sily vetra. Výsledok tohto merania a pohľad zo stanice v Gánovciach:

Profil vetra a pohľad webkamerou zo stanice SHMÚ Gánovce

V pomerne silnom severozápadnom výškovom vetre vzniklo takzvané vlnové prúdenie, je to súhra viacerých faktorov:

Stabilné zvrstvenie – vrstvy vzduchu, v ktorých má vlnové prúdenie vzniknúť musia byť voči sebe stabilné. To nám zaručí, že ak budú niektoré častice vzduchu vonkajšou silou zatlačené nadol do nižších vrstiev, hydrostatická vztlaková sila ich bude prirodzene vytláčať späť do ich pôvodnej vrstvy – rovnovážnej polohy. Analogicky ak budú niektoré častice vzduchu vonkajšou silou vyzdvihnuté do vyšších vrstiev, hydrostatická vztlaková sila ich bude prirodzene tlačiť späť nadol do ich rovnovážnej polohy.

Vertikálny profil vetra – v hladinách, v ktorých má vzniknúť vlnové prúdenie je potrebné, aby bol smer vetra rovnaký a rýchlosť vetra s výškou neklesala.

Orografia – ku vzniku vlnového prúdenia v závetrí hôr je potrebná aj vhodná terénna prekážka, najlepšie horský hrebeň orientovaný kolmo na smer prúdenia, ktorého záveterné svahy pomerne strmo klesajú nadol a za nimi nasleduje rovný povrch. Ďalšie pohoria za týmto hrebeňom by interferenciou zosilňovali alebo zoslabovali vlnové prúdenie, v závislosti od ich polohy a dĺžky vĺn.

Pri dostatočnej rýchlosti (okolo 10 m/s a viac) bude prúdiaci vzduch za pohorím klesať pozdĺž záveterných svahov, na ich úpätí sa vplyvom tlaku o podložku a zníženého tlaku nad prúdnicami prudko zmení smer prúdenia nahor, pričom toto prúdenie stúpa nahor strmšie ako predtým klesalo. Vďaka stabilnému zvrstveniu sa jednotlivé vrstvy vzduchu nemajú tendenciu premiešavať medzi sebou, ale zachovávajú vrstevnatú štruktúru prúdenia. Zotrvačnosťou sa vzduch v stúpajúcom prúdení dostáva vyššie ako by v bezvetrí mal byť – nastáva takzvaný hydraulický skok. Následne je prúdiaci vzduch podtlakom opäť ťahaný nadol. Prúdenie vzduchu je takto vertikálne rozkmitané a vzniká vlnové prúdenie. Pod jednotlivými vlnami vznikajú turbulentné rotory, valce s osou otáčania rovnobežnou s hrebeňmi vĺn.

Pohľad na vlnový oblak Altocumulus lenticularis (Ac len) s rotorovými oblakmi Cumulus fractus (Cu fra) pod ním

Podľa meraní Leteckej meteorologickej služby na letisku Poprad-Tatry a aerologických meraní zo stanice v Gánovciach bola základňa, t.j. dolná hranica oblaku Ac len vo výške zhruba 4000m.n.m. Vhodné meteorologické podmienky pre tvorbu vlnového prúdenia boli i v širšom okolí, nie len za Vysokými Tatrami. Pekný altocumul sa vytvoril aj za Ďumbierskou časťou hrebeňa Nízkych Tatier.

Porovnaním satelitnej snímky vidno zreteľnú vetrom modelovanú oblačnosť za Vysokými a Nízkymi Tatrami, nad Slovenským rudohorím a za Muráňskou planinou. Vzhľadom na rozlíšenie satelitnej snímky pri detajlnejšom pohľade už ťažko rozoznať vlnovú oblačnosť Ac od nižšej kopovitej Cu.

Pohľad z meteorologickej stanice HZS v Lipt.Hrádku na juh a snímok MSG Near Natural Colors (zdroj SHMÚ)

Výskyt oblakov typu Altocumulus lenticularis nad, alebo za pohorím je neklamný indikátor toho, že na hrebeni fúka silný vietor.

Stredisko lavínovej prevencie HZS ďakuje Slovenskému hydrologickému ústavu za poskytnutie údajov k tomuto zaujímavému úkazu.