Ako vyzerala lavínová sezóna 2019/2020?

Celé by sa to dalo zhrnúť do týchto najdôležitejších piatich bodov:

  • neskorý začiatok zimy
  • mimoriadne teplý január
  • sneženie sprevádzal takmer vždy silný vietor
  • najviac lavín padlo na konci februára
  • najmenej lavínových nehôd za posledné roky

Zima začínala iba veľmi pomaly. Začiatkom decembra bola súvislá snehová pokrývka iba v najvyšších polohách nad 2000 mn.m. Vo Fatrách nebol takmer žiaden sneh. Prvé vážnejšie sneženie prišlo v polovici decembra. Objavili sa aj samovoľné lavíny z nového snehu. Bolo veľmi veterno, takže sneh bol veľmi nerovnomerne rozmiestnený. V lyžiarskych strediskách sa lyžovalo na umelom snehu. V Jasnej v Nízkych Tatrách sa práve v polovici decembra začalo lyžovať aj v horných častiach strediska. V žľaboch do Lukovského kotla bolo 50 cm nového snehu, čo chceli využiť aj dvaja freerideri zo Slovenska. Bohužiaľ sa to skončilo prvou lavínovou nehodou tejto sezóny. Viac o nej si môžete prečítať v samostatnom článku TU.

2019-12-14_NT_Lukovy_kotol_zachranka_05
2019-12-14_NT_Lukovy_kotol_zachranka_05

Nasledovalo obdobie so silnými inverziami a aj v polohách nad 2000 mn.m. sa objavili teploty okolo +12°C. Najteplejšie bolo 17.12. a sneh sa udržal iba v najvyšších polohách. Už sme to videli veľmi s touto zimou veľmi biedne. Našťastie sa však situácia na konci decembra zmenila. Zmenilo sa aj prúdenie z južného na severné. Od 22.12. snežilo s rôznou intenzitou aj ďalšie dni a napadlo do 30 cm nového snehu. Hranica sneženia postupne klesala, 25.12. už snežilo aj na podhorí, aj keď sneh sa tam sneh veľmi neudržal. Snežilo vo všetkých pohoriach, spočiatku veľa aj v Nízkych Tatrách, no postupne sneh začal pribúdať hlavne na severných stranách Vysokých, Západných Tatier a Malej Fatry. Zaujímavý bol aj vietor. V utorok 24.12. dosiahla rýchlosť vetra na Chopku až cca 150 km/h. Bol to severný vietor, takže veľa snehu odfúkol do svahov južných orientácií. Postupné pribúdanie snehu pekne vidno na kamere z Bieleho plesa:

Pod 1800 m bolo starého snehu veľmi málo, takže tam sneh padal priamo na skaly, kosodrevinu, trávu … takže o nejakej previazanosti s podkladom sa nedalo hovoriť.

Celkovo za 5 dní sneženia pripadlo na horách 20 až 60 cm nového suchého snehu. Nový sneh bol intenzívne previevaný a ukladaný na záveterné svahy. Pri silnom vetre bol často sfúkaný až na hranicu lesa. Takýto priebeh počasia sa samozrejme podpísal aj pod lavínovú situáciu. Počas soboty a nasledujúcej noci (28.12./29.12.) padlo v Tatrách viacero stredných až veľkých lavín z doskového snehu s charakteristickým čiarovým odtrhom. Bolo ZVÝŠENÉ lavínové nebezpečenstvo = 3. stupeň. Zasiahnutá bola opäť aj chata pod Rysmi, takmer identicky ako v minulej sezóne.

Január bol veľmi teplý a striedalo sa sneženie s dažďom. Lavínová situácia bola väčšinou bezpečná a neobjavili sa ani žiadne nehody. Neustále sa striedali plusové denné a záporné nočné teploty, snehová pokrývka naďalej tvrdla na betón, mačky patrili do povinnej výbavy.

Zima sa vrátila začiatkom februára. Úhrny zrážok na Slovensku boli výrazné, škoda len, že väčšina z toho spadla vo forme dažďa. Na horách, a najmä vo vyšších polohách pripadlo 40 až 80 cm snehu. Všetko by bolo fajn, keby… Keby zas nefúkal extrémny vietor. Pri takto silnom vetre, ktorý trval 3 dni, neostala ani jedna vločka na svojom mieste. Február pokračoval ďalšími menšími sneženiami a striedaním teplôt nad a pod bodom mrazu.

Na prelome februára a marca sa stabilita snehu zhoršila. Lavínová aktivita bola veľká a ľudia si mechanicky spustili viacero lavín v Nízkych, Západných a Vysokých Tatrách. V jednom prípade šlo dokonca o úplné zasypanie (pod predným Zeleným na severnej strane Západných Tatier).

Situácia sa v priebehu marca ukludnila a postupne sa začala ozívať jar. Podmienky na skialpinizmus boli výborné. Od 13. marca sa ale naše hory vyprázdnili vplyvom protiepidemiologických opatrení. Prevládalo stabilné počasie, firnový sneh. Zima ešte pohrozila v treťom marcovom týždni. Mali sme zvýšené lavínové nebezpečenstvo – 3.stupeň. Apríl bol potom stále v znamení slnečného počasia a snehu pomaly ubúdalo.

Graf vyššie pekne vystihuje túto zimnú sezónu. Začala podpriemerne. Vo februári snehu pribudlo. Maximum výšky snehu bolo v marci. Koniec sezóny prišiel o čosi skôr ako zvyčajne.

Počet ľudí zranených a usmrtených lavínami v období 1998 – 2020.

Celkovo by sa dalo povedať, že uplynulá zima bola z hľadiska lavín ako jedna z nejbezpečnejších za posledné roky. Môžme si to všimnúť na grafe vyššie. Podpriemerný bol počet obetí ale aj zranených v lavínach. Pravdepodobné je, že sa pod nízky počet nehôd podpísali okrem prírodných faktorov aj obmedzenia spojené s Corona vírusom, pretože práve v marci sa každoročne udeje niekoľko lavínových nehôd. Týmto chceme poďakovať turistom, že dodržiavali nariadenie vlády, vďaka čomu sa podarilo Corona krízu zvládnuť.

Veľký vplyv na malý počet nehôd mali, ale hlavne prírodné faktory. Ak sa pozrieme na stupňe lavínového nebezpečenstva, zistíme, že ani jeden deň sme nemali vyhlásený 4. stupeň lavínového nebezpečenstva. Prevládal najmä 1. a 2. stupeň, teda malé a mierne nebezpečenstvo.

V tejto sezóne sa nám po dlhšom čase podarilo uskutočniť aj inštruktáž o lavínach pre verejnosť. Tento raz v Žiarskej doline v Západných Tatrách. Veríme že aj takéto akcie prispievajú k obozretnosti a bezpečnosti turistickej verejnosti na Slovensku.

Takmer počas celej zimy sa dali na severných , tienistých orientáciách nájsť takéto nestabilné, nebezpečné vrstvy hranatozrnného snehu:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *