Malý Kežmarský štít a jeho skalné lavíny

Pracovníci Strediska lavínovej prevencie HZS sa po čas „nelavínovej“ sezóny venujú okrem iného aj monitoringu a výskumu geohazadrov vo vysokohorskom prostredí horských oblastí.

Geohazard alebo geologické nebezpečenstvo je nepriaznivý geologický jav, ktorý môže spôsobiť rozsiahle škody na životoch alebo majetku. Tieto relatívne malé prírodné procesy majú veľký vplyv na bezpečnosť človeka v horských oblastiach. Tak ako sa v zime neustále stretávame s nebezpečenstvom pádu lavín, aj v lete sme podľa charakteru horskej oblasti často ohrozovaní. Najčastejšie vo forme padajúcich skál z hrebeňov a skalných stien, zosuvmi pôdy a bahennými prúdmi alebo napríklad skalnými lavínami. 

Tieto procesy sa u nás objavujú kvôli priaznivým geologickým podmienkam. Horniny zvetrávajú vplyvom extrémnych klimatických podmienok a samozrejme svoju úlohu hrá aj gravitácia a forma pohoria. Všeobecne možno pozorovať a horolezci to vedia, že najintenzívnejšia erózia prebieha na jar, keď skala rozmŕza, menej v lete pri náhlom ochladení alebo otepľovaní. V jeseni a najmä v zime sa tieto procesy zoslabujú. Avšak pri búrkach a intenzívnych lejakoch v teplej časti roka je erózia a pohyb skál najintenzívnejší.

najvyššie miesto uvoľnenia skál v 2465 m n.m.

To sa pravdepodobne stalo aj na začiatku leta 17.6.2022 v štítovej stene Malého Kežmarského štítu. Masívne samovoľné uvoľnenie skál na hrebeni štítu vo výške 2465 m a 2325m  spôsobilo skalnú lavínu ktorej dráha prechádzala Nemeckým rebríkom a Bocekovým žľabom až ku Tatranskej magistrále smerujúcej na Veľkú Svišťovku. Dlžka dráhy padajúcich skál dosahovala až 1260m. V stene sa počas pádu lavíny nenachádzali žiadni horolezci. Dráha skalnej lavíny prechádzala v štítovej stene cez horolezecké cesty KOMARNICKI (V) 1912, SZCZEPANSKI (II-III) 1927 a v dolnej časti cestami WEBEROVKA (VI) 1932 a cestami v okolí Bocekovho ľadopádu.

Pomocou moderných technológií sa nám podarilo zmapovať situáciu v štítovej stene, zistiť základné parametre lavín a monitorovať stav zostupových horolezeckých trás z Malého Kežmarského štítu.

3D model severnej steny Malého Kežmarského štítu (nutné rýchle internetové pripojenie)

Počas výdatných zrážok, pri búrkach a prívalových dažďoch sa skalný materiál nazhromaždený v žľaboch a skalných stenách dáva vplyvom silného prúdu vody do pohybu.

Počas výdatných zrážok, pri búrkach a prívalových dažďoch sa aj malé žľaby alebo potoky na turistických chodníkoch môžu zmeniť na nebezpečné miesta so silným prúdom vody a unášaným skalným materiálom.

Počas túry sa zbytočne nezdržujte v lokalitách pod skalnými stenami, hrebeňmi a v žľaboch. Tieto úseky prejdite plynule a oddychujte na bezpečnom mieste.

Pred každou túrou ale aj počas túry sledujte predpoveď a vývoj počasia na horách. Taktiež výstrahy na horách na www.hzs.sk

Pokiaľ počas vášho pobytu v horách zaznamenáte skalné lavíny, pád veľkých skál, prípadne iný podozrivý jav neváhajte sa o to s nami podeliť na slp@hzs.sk alebo na Instagrame laviny.sk

Počas monitoringu sme zaznamenali najväčšie odtrhy a zosuny skál v okolí ciest KOMARNICKI a SZCZEPANSKI v štítovej stene Malého Kežmarského štítu. V týchto ale aj susedných cestách sa môžu stále nachádzať nebezpečné voľne skaly alebo nestabilné skalné bloky. Zničené alebo poškodené môžu byť štandy (istiace stanoviská) a postupové istenia v týchto cestách.

2 thoughts on “Malý Kežmarský štít a jeho skalné lavíny

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.