10 rokov od pádu storočnej lavíny v Žiarskej doline

Dnes, 25. marca, si pripomíname 10 rokov od pádu jednej z najväčších lavín v priestore slovenských Karpát. Dňa 25. marca 2009, v čase medzi 10-tou až 11-tou hodinou sa v Žiarskej doline v Západných Tatrách zosunula lavína obrovských rozmerov. Odtrh lavíny dlhý približne 3000 m a výškou 1 až 3 m prechádzal takmer celou pravou stranou doliny od svahov Krásna cez Príslop až po Ráztoku a na dne doliny sa vytvoril gigantický nános snehu dlhý 2 km a s hrúbkou miestami až 20 m!

Ako je možné že toto divadlo prírody sa odohralo práve vtedy? Pri analýze sa oprieme predovšetkým o meteorologické údaje z tej oblasti. Zimu 2008/2009 by sme do konca februára mohli charakterizovať ako normálnu, možno trochu nadpriemernú. Výška snehu pri Žiarskej chate dosahovala svoje maximum v rozmedzí 120 až 130 cm. Teploty vzduchu boli začiatkom marca už kladné, cez deň vystupovala izoterma 0°C až k 1700 m n.m. Snehová pokrývka firnovatela, bola sadnutá, riziko lavín súviselo najmä s mokrým snehom v priebehu dňa.

Vo vzduchu bolo cítiť jar.

Až do 7. marca, kedy si zima zmyslela veľký Comeback. Ochladilo sa a s výnimkou 2-3 dní snežilo bez prestávky až do 26 . marca. Za necelé 3 týždne pripadlo v Západných Tatrách 150 až 200 cm nového snehu (kumulatívne), pričom celková výška snehu pri Žiarskej chate stúpla z 90 cm na 235 cm!
Najintenzívnejšie sneženie prebehlo práve v posledných 3 dňoch (23-25.3) kedy pripadlo 40 až 80 cm nového snehu. Sneženia boli vo vysokých polohách sprevádzané väčšinou silným severozápadným vetrom, ktorý nový sneh previeval a ukladal práve juhovýchodné svahy vo forme mäkkého doskového snehu. Čiže práve na spomenuté svahy od Príslopu až po Ráztoku. V noci 24/25.3 sa prudko ochladilo, zmiernilo sa sneženie a v tom to prišlo… medzi 10. a 11. hodinou sa spontánne uvoľnila extrémne veľká lavína, ktorá pozostávala z približne 7 lavín, ktoré spadli v krátkom časovom úseku.

Dosah lavíny bol v najväčšom profile od Príslopu po kótu 1136 m n.m. na dne doliny až 2960 m v horizontálnom profile, v realite (v sklone) až 3200 m. Nános, ktorý lavína (lavíny) vytvorili, bol dlhý približne 2 km a siahal až hlboko do lesa – dosah lavíny sa zvýšil o 540 m, pričom lavína “vyrúbala” aj viac ako 100-ročné stromy. Výška nánosu sa menila v závislosti od terénu, maximálne dosahovala až 20 m. Nános pokrýval až 28 ha veľkú plochu a dosahoval objem takmer 1.000.000 m3. Posledné zvyšky snehu z lavíny sa roztopili až počas leta 2010, čiže skoro 1,5 roka po páde lavíny.
Na základe presných GPS meraní po páde lavíny a na jeseň 2009 mal lavínový nános nasledovné rozmery:
Plocha – 282 144 m2
Objem – 993 22 m3
Priemerná výška nánosu – 3,5 m
Maximálna výška nánosu – 19,9 m.

100-ročná lavína v Žiarskej doline mala samozrejme za následok aj škody, či už na lesných porastoch alebo objektoch v doline. Lavína zničila niekoľko hektárov lesa (dokonca aj les 200 m v protisvahu), poškodila Žiarsku chatu, chatku HS Alpina, trafostanicu, meteostanicu HZS, cestný most, turistické prístrešky a tabule. Na šťastie lavína nespôsobila obete na životoch a to aj kvôli neustálym výstrahám zo strany HZS a médií. Žiarska dolina bola uzavretá a chata bola tri dni pred tým evakuovaná. Stredisko lavínovej prevencie HZS vyhlásilo na daný deň (25.3.2009) veľké lavínové nebezpečenstvo, t.j. 4. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. Spätne, najmä na základe dôsledkov lavín, možno konštatovať že situácia zodpovedala najvyššiemu, teda piatemu stupňu lavínového nebezpečenstva.

Okrem tejto lavíny spadli v dňoch 25-26. marca ďalšie desiatky, možno až stovky lavín vo všetkých pohoriach Slovenska. Mnohé lavíny boli extrémneho charakteru, prekonávali historicky známe dosahy, pričom často zničili rozsiahlu časť lesa. Okrem Žiarskej doliny evidujeme extrémne lavíny a škody v Parichvoste, v Račkovej doline, v Jamnickej doline, v Tichej a Kôprovej doline, ale takisto i vo Vysokých a Belianskych Tatrách.

Počas jari a leta 2009 sa vplyvom tečúcej vody Smrečianky a jej prítokov, vytvoril v nánose lavíny unikátny jaskynný systém. Dlhý bol niekoľko stoviek metrov, pričom výška a šírka chodieb bola aj niekoľko metrov. Nános lavíny vydržal počas celého leta, prečkal ďalšiu zimu a definitívne sa posledné zvyšky roztopili až v lete 2010. Tie bolo vidieť už len veľmi ťažko – ukryté boli pod vrstvou konárov, kmeňov a čečiny ktorá ich počas leta izolovala.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *