Experimentálna meteo-stanica na Príslope so zreteľom na meranie vetra

Žiarska dolina patrí z pohľadu lavín medzi najlavinóznejšie doliny na Slovensku. Lavínové svahy zaberajú viac ako 1/3 rozlohy doliny a takisto sú rozmerovo jednými z najväčších na Slovensku. Ak by sme mali vybrať ten najlavinóznejší z lavínových, určite by to bol Príslop a jeho južný až juhovýchodný svah. Od vrcholu 2142 m po dno doliny (potok) dosahuje dĺžku takmer 2 km, pričom veľké lavíny pokračujú dolinou a dosahujú dĺžku až 3 km (25.3.2009)

Na posúdenie a predpovedanie lavínovej situácie sú veľkým prínosom Automatické meteorologické stanice (AMS).  Stredisko lavínovej prevencie HZS vybudovalo v posledných rokoch sieť 20 profesionálnych AMS, z ktorých dve sa nachádzajú práve v Žiarskej doline ( pri Žiarskej chate a pod Hrubou kopou). Obe stanice sú svojou polohou predurčené, okrem iných meteo faktorov, najmä na meranie výšky snehu. Na celkovú lavínovú situáciu však výrazne vplýva vietor, ktorý je „architektom“ lavín. Ten sa v ideálnych prípadoch meria na vrcholoch alebo hrebeňoch hôr, čo je ale pre AMS a ich technické riešenie podstatne ťažšou úlohou. Na vrcholoch fúka extrémne silný vietor, vyskytuje sa tu mohutná námraza a v neposlednom rade sú stanice vystavené elektrickým výbojom, najmä bleskom počas búrok. Určité nevýhody sa dajú odstrániť napríklad vyhrievaním, ale elektrická prípojka vo vysokých polohách je väčšinou nereálna. Stanice sú v takých prípadoch napájané solárnym panelom.

Začiatkom decembra 2014 vybudovalo  SLP v spolupráci s firmou Baráni experimentálnu AMS na vrchole Príslop (2142m). Stanica merala teplotu a vlhkosť vzduchu, tlak, slnečné žiarenie, výšku snehu cca 30m nižšie vo svahu a najmä rýchlosť a smer vetra. Spomínané nepriaznivé podmienky (najmä námraza) však mali za výsledok zničenie viacerých typov vetromerov a iných senzorov. Začiatkom zimy, v novembri 2016, bola stanica kompletne prestavaná s dôrazom na udržateľnosť  a na kvalitu meraní. Srdcom stanice je datalogger Campbell (zapožičaný z Ústavu Hydrológie SAV), ku ktorému sú zapojené senzory teploty a vlhkosti vzduchu a najmä extrémne odolný vetromer Young HD-Alpine zapožičaný na testovanie priamo od výrobcu z USA. Vetromer je konštruovaný špeciálne na použitie v najnáročnejších klimatických podmienkach, meria rýchlosť vetra až do 100 m/s a jeho povrch je pokrytý špeciálnym nástrekom proti vzniku námrazy. Po uplynulej zime možno skonštatovať, že test dopadol výborne a výsledky presiahli naše očakávania. Jednak, AMS až na pár malých výpadkov fungovala nepretržite a čo je najdôležitejšie, každých 10 minút posielala kvalitné meteorologické dáta.

Na hodnotenie vetromera Young HD-Alpine by sme v ideálnom prípade potrebovali viacero typov vetromerov na danom mieste, ale na objektívne zhodnotenie postačí aj porovnanie s inou AMS, ktorá sa nachádza v podobných podmienkach. Vybraná bola AMS Zamrznuté pleso, ktorá sa nachádza 31 km východne vo Vysokých Tatrách. Má podobnú nadmorskú výšku (2070 m) čo je z pohľadu porovnania tvorby námrazy veľmi dôležité. Nemá síce až takú vrcholovú polohu ako Príslop, ale jej okolie je pomerne otvorené, vietor je porovnateľný,  a preto je tu tvorba námrazy taktiež výrazná. Na porovnávanej AMS je nainštalovaný vetromer Thies Wind Compact.

Počas testovacieho obdobia od 25.11.2016 do 1.5.2017 bola tvorba námrazy (a tým aj funkčnosť vetromera)  na porovnávaných vetromeroch výrazne rozdielna.  Námraza na vetromeroch spôsobovala ich úplné zastavenie,  rýchlosť vetra preto dosahovala hodnoty 0,0 m/s, (reálne bezvetrie sa vo vysokých horách prakticky takmer  nevyskytuje). Porovnávané teda boli hodnoty rýchlosti vetra a relatívny výskyt hodnôt „0,0“

Rozdiel medzi stanicami je výrazný, na Zamrznutom plese trvala námraza na vetromere až 31% zo sledovaného obdobia. Na Príslope s vetromerom Young HD-Alpine  trvala len 7,6%.

 hodnoty “0”

počet meraní

bez merania

% “0”

Príslop (2142 m)  YOUNG

1704

22326

378

7,63

Zamrznuté pleso (2070 m)

5956

19223

3481

30,98

Poznámka:  AMS Zamrznuté pleso malo od 15.1. do 8.2. výpadok v dôsledku napájania

Na záver,  zo skúseností s viacerými vetromermi v sieti  AMS HZS, možno pre stanice so solárnym napájaním jednoznačne odporúčať  vetromer Young HD-Alpine. Konštrukcia vetromera a špeciálny anti-námrazový nástrek podstatne znižujú výskyt námrazy a „zlých“ meraní. Pre vysokohorské stanice s napájaním 230V nie je ale vhodný, resp. oveľa vhodnejšie sú vyhrievané ultrazvukové vetromery, ktoré eliminujú námrazu na minimum.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *