Katastrofické murové prúdy v Malej Fatre ZMENA!

V priebehu nedele (20. 7.)  a najmä pondelka  (21. 7.) napršalo vo Vrátnej viac ako 70 mm zrážok. Hodnoty však boli namerané v nižších častiach Vrátnej – Štefanovej. Podľa priestorového rozsahu škôd možno predpokladať, že v hrebeňovej oblasti Stien a Hromového bol úhrn zrážok podstatne vyšší. Najvyššie úhrny zrážok zaznamenal SHMÚ v pondelok podvečer medzi 16:00 a 17:00 kedy kulminovala zrážková činnosť a v priebehu 1 hodiny napadlo viac ako 50 mm zrážok.  Celé povodie bolo už výrazne nasýtené z predchádzajúceho dažďa a nedokázalo už absorbovať ďalšie zrážky.  Tesne pred 17:00 došlo k úplnému premočeniu pôdneho povrchu až na skalný základ a vzniku veľkého množstvo zosuvov tesne pod hrebeňom Malej Fatry. Veľké množstvo dažďovej vody unášalo zmes pôdy a skál do nižších polôch, kde nabrala obrovskú silu a strhávala všetko čo je bolo v ceste.

Schematický náčrt vzniku kamenito-hlinitých (murových) prúdov v oblasti Hromového a Stien

V piatok (25. 7.) boli pracovníci Horskej záchrannej služby – Strediska lavínovej prevencie zisťovať stav terénu a mapovať zosuvy pomocou GPS.  Najväčšie zosuvy, ktoré mali vplyv na vznik múrových prúdov boli zaznamenané tesne pod vrcholmi Hromového a južného vrcholu Stien. Výška odtrhov sa pohybovala od 25 cm do 140 cm. Odtrhy pôdy vznikali na strmých trávnatých svahoch, kde sa potom veľké kusy pôdy kĺzali po mokrom trávnatom povrchu do nižšie položených miest. V týchto miestach mala masa vody a pôdy ohromnú silu a spôsobila mohutnú eróziu, ktorá viedla k vzniku  viacerých katastrofických  murových prúdov. V súčasnosti je pôdny kryt výrazne narušený a v nižších polohách je úplne obnažené skalné podložie, na ktorom sa ešte nachádzajú nestabilné vrstvy pôdy a skál. Stredisko lavínovej prevencie bude v najbližšej dobe pracovať na vyhodnotení GPS meraní zosuvov a riešení situácie vo Vrátnej.

Aké sú možnosti včasného varovania

Murové prúdy, ale aj bahnotoky a zosuvy pôdy všeobecne sú veľmi nebezpečné prírodné javy, ktoré potenciálne, aj reálne ohrozujú viaceré, najmä podhorské oblasti. Pohybujú sa pomerne rýchlo a keďže zmes vody, pôdy, skál a vegetácie naberie pri pohybe obrovskú hybnosť, často sa čelo takéhoto nánosu zastaví až hlboko v doline. Tým pádom sú ohrozené aj nižšie položené oblasti, ktoré nie sú v zime bežne ohrozované snehovými lavínami. Všetky metódy, spôsoby a postupy ako zvýšiť šancu na prežitie v lavíne, sú na rozdiel od snehových lavín, v tomto prípade úplne irelevantné. Jedinou účinnou metódou, ako ochrániť životy, zdravie a majetok obyvateľov podhorských oblastí je systematický a nepretržitý monitoring rizikových oblastí a úzko intervalové sledovanie úhrnu dažďových aj snehových zrážok v reálnom čase. Ideálne sa teda javí vybudovanie niekoľkých strategicky rozmiestnených meteostaníc vybavených kvalitným zrážkomerom a kamerou schopnou prenášať kvalitný obraz v reálnom čase. Ako účinná metóda sa javí aj použitie citlivých seizmografov, ktoré dokážu detekovať zvuk už vznikajúceho murového prúdu a zaslať tak varovnú správu na operačné pracovisko. Takéto možnosti varovania však stále dávajú ohrozeným obyvateľom iba pár minút navyše. Dôležitý je preto najmä správny odhad množstva zrážok z radarových snímkov a správne určenie hraničných hodnôt zrážkovej intenzity, ktoré v súvislosti na predchádzajúce zrážky, saturáciu pôdy a typ ohrozeného geotopu podmieňujú vznik murových prúdov a bahnotokov.